doprava ZADARMO

do vybraných okresov a miest

(viď."Obchodné podmienky")

 

 

KONTAKTY

V prípade akýchkoľvek otázok nás kontaktujte na:
tel: 0915958007

ZAUJÍMAVÉ INFORMÁCIE
Talianska kuchyňa

       je národná kuchyňa Talianska, ktorou sa inšpirovalo mnoho daľších. Využíva rôzne druhy mäsa a rýb, zeleninu (uvarenú na mnoho spôsobov) a cestoviny. Talianska kuchyňa je ďalej známa pestrým výberom plniek, zmrzliny, dezertov. Vo svete sú rozšírené rôzne druhy talianskych syrov a medzi najznámejšie talianske jedlá patrí pizza. Podľa využitia miestnych poľnohospodárskych plodín sa delí na tri druhy: severnú, strednú a južnú.

       Rovnako ako kuchyňa iných stredomorských krajín je veľmi bohatá a pestrá vďaka rôznym kultúrnym a národným vplyvom (Kelti, Gréci, Etruskovia, Rimania, Arabi, Normani, Rakúšania, Španieli, a ďalší).

       Talianska kuchyňa používa viac ako 500 druhov cestovín, ktoré sú známe svojou kvalitou a obľubou; napr. ako nám známe:

penne,spaghetti,tagliatelle,papardelle,fettucine,fusilli,farfalle,lasagne,raviolli,tortellini,conchiglioni,cannelloni,

bucatini,rigatoni,caseresse,gomiti,lumaconi,paccheri ...

Začiatky cestovín

3000 rokov p.n.l. už poznali cestoviny v Číne.

400 rokov p.n.l. z doby Etruskov sa zachovali dôkazy,že cestoviny mali svoje miesto v ich jedálničku,takže Marco Polo ich neobjavil pre Európu.

13. storočie je začiatok výroby rezancov,ako špecifického druhu cestovín a tieto vraj pochádzajú z Nemecka.

1830 je rok otvorenia prvej pizzerie v Neapoli a volala sa Antica Pizzeria Port´Alba. Hovorí sa však,že cestoviny a pizzu jedli už staroveký Rimania.

600 je podľa niektorých talianských zdrojov počet druhov cestovín.

25 kg cestovín zje ročne priemerný talian.

 

Pizza

       je jedlo z cesta talianskeho pôvodu. Typicky je tvorené tenkým cestom kruhového tvaru, na ktorom je zmes rajčinového pretlaku, syra a ďalších prídavných pochutín a potravín podľa receptu, ako napr. olivy, sardinky, šampiňóny, cibuľa, saláma, artičoky, ančovičky. Tvar, ani hrúbka nie sú pravidlom.

         Prvý dokumentovaný výskyt pojmu pizza sa datuje okolo roku 1000 a to v dialekte z okolia talianskeho Neapolu. Znamená približne tlačiť, ťahať - vzťahujúc sa na pohyby rúk pri vhadzovaní pizze do pece a jej vyberanie.

         Pizza sa považuje za pôvodný pokrm roľníkov z oblasti Kampánia pri Neapole. Avšak dôkazy pečenia ploských tenkých bochníkov kysnutého cesta na horúcom kameni pochádzajú ešte z čias Etruskov, obývajúcich okrem iného i taliansku oblasť. Na takúto placku cesta sa zvykli položiť rôzne oblohy z dostupných potravín a nazývali to focaccia. O pár storočí neskôr sa iniciatívy pri vynachádzaní pizze chopili Gréci a skúsili položiť potraviny nie už na upečené cesto, ako to robievali Etruskovia, ale na čerstvo vyťahanú placku a zapiekli to spolu.

         Napokon Rimania pri dobyvateľských aktivitách v Európe sa na svojom ťažení v Grécku obslúžili zabehnutou technológiou a začali vhadzovať prvé prototypy pizze do pecí v celom Taliansku. Dokonca Cato, žijúci v rokoch 234-149 pred Kr., opisuje grécku špecialitu - čo je typ prvej pizze: tenké kruhové cesto s olivovým olejom, medom, korením, pečené na kameni. Takto sa v rôznych podobách experimentovalo s pizzou (a jej rôznymi názvami) až do obdobia eľkého prevratu v jej príprave: do roku 1520, kedy boli do Talianska privezené prvé rajčiaky z Južnej Ameriky. Prevrat v technológii pizze bol pozvoľný, keďže Európania považovali južnú Ameriku a všetko z nej v prvých rokoch za jedovaté. Avšak vďaka patrí odvážlivcom, ktorí sa nebáli experimentovať s rajčinami. Chudoba v okolí Neapolu v tom čase tiež napomohla, pretože cesto s lacnými rajčiakmi (ktorým sa začalo v Taliansku dobre dariť) bolo jednoduché, cenovo prístupné a navyše chutné pre pospolitý ľud. Jedlo sa rýchlo rozšírilo, ale na prvú pizzériu si muselo ľudstvo počkať až do roku 1820, kedy v Neapoli a nazývala sa „Marotte“. Prvé dodávky pizze robil Raffaele Esposito v roku 1889 z reštaurácie Pizzeria Pietro il Pizzaiolo v Neapole a to pre kráľa Umberta I. a jeho manželku kráľovnú Margheritu, ktorí ňou boli nadšení. Esposito piekol tri druhy pizze, a to v národných farbách Talianska: s rajčiakmi, mozarellou a bazalkou. Či to bolo naozaj kvôli chuti alebo kvôli patriotistickej kráľovnej Margharite, nevedno, ale svoj názov Margherita si zachovala podnes a je na svete najobjednávanejšou pizzou vôbec.

O ďalší rozvoj pizze sa postarali talianski imigranti v Amerike, kam si svoju technológiu priniesli so sebou. Pizzu Margherita piekli s mozzarellou a oreganom. Postupom času ju začali pripravovať nie v peci ale na panvici a jej forma sa prispôsobila do roku 1945 americkému fast food štýlu. Prvá oficiálna americká pizza mala názov Chicago-Style a pochádza z roku 1943.

V roku 1948 sa začalo predávať prvé predpripravené pizza-cesto. V 50. až 60. rokoch sa v Amerike stala pizza štandardným fast food jedlom popri hot dogu a jablkovom koláči.

V roku 1957 priniesli bratia Celentanovci na trh prvú zmrazenú pizzu a tým napomohli masívnemu ťaženiu mrazených polotovarov v obchodoch. Rozšíril sa i jej sortiment a v tom istom roku sa vykonal prvý spotrebiteľský test rôznych druhov pizze.

ODU2ZGU4Y